Zem
Zem
Zem je treťou planétou v poradí od Slnka. Je to doposiaľ jediné teleso vo vesmíre, o ktorom vieme, že je na ňom život.
Zem obehne okolo Slnka približne raz za 365,25 dní, v strednej vzdialenosti necelých 150 miliónov kilometrov. Jedno otočenie okolo osi jej trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy. Avšak kým vykoná jednu otočku okolo osi, posunie sa aj na svojej dráhe okolo Slnka. Ak pominieme detaily, z týchto dvoch vecí vyplýva, že dĺžka slnečného dňa je o niečo väčšia ako doba rotácie. Táto hodnota je nám všetkým veľmi dobre známa - 1 deň, teda presne 24 hodín.
Zem je najväčšia medzi terestrickými planétami. Atmosféra Zeme je do značnej miery ovplyvnená biosférou (živými organizmami) a je zložená z dusíka (78 %), kyslíka (21 %), argónu (necelé 1 %) a zbytok tvorí premenlivé množstvo vodných pár, oxid uhličitý a ďalšie plyny. Atmosferický tlak sa pri morskej hladine pohybuje okolo hodnoty 100 kPa. Vo výške 20-30 km sa vyskytuje zvýšená koncentrácia ozónu. Táto ozónová vrstva nás chráni pred nebezpečným ultrafialovým žiarením. Teploty sa pohybujú v extrémnych prípadoch zhruba od mínus 90 °C (v Antarktíde) do plus 60 °C (Sahara, Údolie smrti v USA). Priemerná teplota na povrchu planéty je okolo 15 °C. Keďže zemská os sa odchyľuje od kolmice na rovinu zemskej dráhy o 23,5°, dochádza ku striedaniu ročných období.
Zem je v každom okamihu prikrytá oblakmi zhruba na 50% (pre porovnanie - Merkúr na 0 %, Venuša na 100 % a Mars zhruba na 10 %). Rozoznávame nízku, strednú a vysokú oblačnosť. K vysokej oblačnosti patria napríklad cirry, riasovité, z hľadiska zrážok neškodné oblaky. Väčšina oblakov, z ktorých vypadávajú nejaké významnejšie zrážky patrí medzi stredné a nízke oblaky (s výškou do 7 km).
Počasie je na Zemi veľmi premenlivé a najmä v stredných šírkach dochádza k veľkým teplotným výkyvom. V rovníkových oblastiach sa zase často vyskytujú tropické búrky, pri ktorých dochádza k početným elektrickým výbojom a v tropických oblastiach (avšak nie priamo v rovníkovej oblasti) dochádza nad oceánmi k vzniku tropických cyklónov, ktoré sa v Atlantickom oceáne nazývajú hurikány, v západnom tichomorí tajfúny a v Indickom oceáne jednoducho cyklóny. Pri týchto atmosferických poruchách dochádza k veľmi rýchlemu prúdeniu vetra, niekedy aj nad 200 km za hodinu. Ale keď sa taký cyklón dostane nad pevninu, obyčajne pomerne rýchlo zoslabne.
Zem v číslach: |
|
Rovníkový priemer: |
12 756 km |
Hmotnosť: |
5,976*1024 kg |
Dĺžka dňa: |
23 h 56 m 4 s |
Dĺžka roka: |
365,256 d |
Až 71 % zemského povrchu tvoria oceány, zvyšok pevnina. Vyskytuje sa tu len málo meteorických kráterov a to zrejme najmä preto, že v období tvorby kráterov a aj po ňom bola veľmi aktívnym telesom. Takže takmer všetky krátery boli vymazané účinkom horotvorných, vulkanických, tektonických a erozívnych činiteľov. Najvyššou oblasťou na Zemi je Tibetská náhorná plošina a priliehajúce pohorie - Himaláje s najvyšším vrchom Mount Everestom, ktorý sa vypína do výšky 8 848 metrov nad morskú hladinu. Na póloch planéty sa nachádzajú polárne čiapky, ktoré menia svoju veľkosť v závislosti na ročných obdobiach. Na severe sa jedná o trvalo zamrznutú morskú hladinu, na juhu sa zase nachádza pevnina - Antarktída, ktorá je takmer celá (98 %) trvalo pokrytá ľadom a snehom.
Zem je telesom s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v slnečnej sústave. (Na prvom mieste je jednoznačne Jupiterov mesiac Ió, nejakú sopečnú aktivitu v súčasnosti prejavuje zrejme aj Venuša a Neptúnov mesiac Tritón). Zem má magnetické pole, ktoré chráni živé organizmy pred niektorými druhmi žiarení z vesmíru s nežiadúcimi účinkami na živú hmotu.
Okolo Zeme obieha jeden mesiac, ktorý jednoducho voláme Mesiac (na rozdiel od mesiacov iných planét, ktoré majú vlastné mená). Je to náš najbližší kozmický sused, obieha v priemernej vzdialenosti 384 400 km od Zeme, má priemer 3 476 km. Mesiac je jediné nebeské teleso, na ktorom dosiaľ stál človek.Planéta a počet mesiacov | Vzdialenosť od Zeme (min a max) | Čas jedného obehu okolo Slnka | Čas otočenia okolo vlastnej osi | Objem (Zem=1) | Najväčší priemer v km |
Zem (1) | - | 365,24 dní | 23:56:04 | - | 12756 |
Zem je treťou planétou v poradí od Slnka. Je to doposiaľ jediné teleso vo vesmíre, o ktorom vieme, že je na ňom život.
Zem obehne okolo Slnka približne raz za 365,25 dní, v strednej vzdialenosti necelých 150 miliónov kilometrov. Jedno otočenie okolo osi jej trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy. Avšak kým vykoná jednu otočku okolo osi, posunie sa aj na svojej dráhe okolo Slnka. Ak pominieme detaily, z týchto dvoch vecí vyplýva, že dĺžka slnečného dňa je o niečo väčšia ako doba rotácie. Táto hodnota je nám všetkým veľmi dobre známa - 1 deň, teda presne 24 hodín.
Zem je medzi planétami zemského typu najväčšia . Atmosféra Zeme je do značnej miery ovplyvnená biosférou (živými organizmami) a je zložená z dusíka (78 %), kyslíka (21 %), argónu (necelé 1 %) a zbytok tvorí premenlivé množstvo vodných pár, oxid uhličitý a ďalšie plyny. Atmosferický tlak sa pri morskej hladine pohybuje okolo hodnoty 100 kPa. Vo výške 20-30 km sa vyskytuje zvýšená koncentrácia ozónu. Táto ozónová vrstva nás chráni pred nebezpečným ultrafialovým žiarením. Teploty sa pohybujú v extrémnych prípadoch zhruba od mínus 90 °C (v Antarktíde) do plus 60 °C (Sahara, Údolie smrti v USA). Priemerná teplota na povrchu planéty je okolo 15 °C. Keďže zemská os sa odchyľuje od kolmice na rovinu zemskej dráhy o 23,5°, dochádza ku striedaniu ročných období.
Zem je v každom okamihu prikrytá oblakmi zhruba na 50% (pre porovnanie - Merkúr na 0 %, Venuša na 100 % a Mars zhruba na 10 %). Počasie je na Zemi veľmi premenlivé a najmä v stredných šírkach dochádza k veľkým teplotným výkyvom. V rovníkových oblastiach sa zase často vyskytujú tropické búrky, pri ktorých dochádza k početným elektrickým výbojom a v tropických oblastiach (avšak nie priamo v rovníkovej oblasti) dochádza nad oceánmi k vzniku tropických cyklónov, ktoré sa v Atlantickom oceáne nazývajú hurikány, v západnom tichomorí tajfúny a v Indickom oceáne jednoducho cyklóny. Pri týchto atmosferických poruchách dochádza k veľmi rýchlemu prúdeniu vetra, niekedy aj nad 200 km za hodinu. Ale keď sa taký cyklón dostane nad pevninu, obyčajne pomerne rýchlo zoslabne.
Až 71 % zemského povrchu tvoria oceány, zvyšok pevnina. Vyskytuje sa tu len málo meteorických kráterov a to zrejme najmä preto, že v období tvorby kráterov a aj po ňom bola veľmi aktívnym telesom. Takže takmer všetky krátery boli vymazané účinkom horotvorných, vulkanických, tektonických a erozívnych činiteľov. Najvyššou oblasťou na Zemi je Tibetská náhorná plošina a priliehajúce pohorie - Himaláje s najvyšším vrchom Mount Everestom, ktorý sa vypína do výšky 8 848 metrov nad morskú hladinu. Na póloch planéty sa nachádzajú polárne čiapky, ktoré menia svoju veľkosť v závislosti na ročných obdobiach. Na severe sa jedná o trvalo zamrznutú morskú hladinu, na juhu sa zase nachádza pevnina - Antarktída, ktorá je takmer celá (98 %) trvalo pokrytá ľadom a snehom.
Zem je telesom s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v Slnečnej sústave. (Na prvom mieste je jednoznačne Jupiterov mesiac Ió, nejakú sopečnú aktivitu v súčasnosti prejavuje zrejme aj Venuša a Neptúnov mesiac Tritón). Zem má magnetické pole, ktoré chráni živé organizmy pred niektorými druhmi žiarení z vesmíru s nežiadúcimi účinkami na živú hmotu.
Okolo Zeme obieha jeden mesiac, ktorý jednoducho voláme Mesiac (na rozdiel od mesiacov iných planét, ktoré majú vlastné mená). Je to náš najbližší kozmický sused, obieha v priemernej vzdialenosti 384 400 km od Zeme, má priemer 3 476 km. Mesiac je jediné nebeské teleso, na ktorom dosiaľ stál človek.
Pôvod názvu | Vzdialenosť od slnka | Priemer na rovníku | Hmotnosť | Počet mesiacov | Obežná doba (dĺžka roka) |
Terra (lat.), zem (slovanský základ) | 149,6 milióna kilometrov | 12756 kilometrov | 5.5 ° 1024 ton | 1 | 365,24 dňa |
Závesy zo svetla
Polárne žiary - severné alebo južné svetlá - vznikajú účinkom nabitých častíc prúdiacich zo Slnka. Keď dosiahnu Zem, geomanetické pole ich zachytí a potom sa zrážajú s molekulami vzduchu v atmofére, pričom molekuly vyžarujú svetlo.
Stále v pohybe
Kontinenty sú v neustálom pohybe. Pred približne 200 miliónmi rokov mala Zem jeden veľký superkontinent. Potom sa rozlámal a z jednotlivých častí vznikla tá podoba kontinentov, akú poznáme dnes.
Pohľad na Zem
Od čias Sputnika 1 (1957) bolo na obežnú dráhu okolo Zeme vynesených viac ako 5000 satelitov. Väčšina z nich medzičasom zhorela v zemskej atmosfére alebo z nich zostali kozmické smeti. Medzinár odná vesmírna stanica (vpravo) je najväčším a najúplnejším kozmickým komplexom, aký bol kedy zostrojený. Konštrukcia sa začala v novembri roku 1998 a jej ukončenie sa plánuje v roku 2010.
Planéta sopiek
Zem a okrem nej ešte mesiace lo (obieha okolo Jupitera), Enceladus (okolo Saturna) a Tritón (okolo Neptúna) sú jediné overené telesá v slnečnej sústave, na ktorých poznáme sopečnú aktivitu. Tento obrázok ukazuje pri erupcii sopku Batur v Indonézii.
Sila mora
Mesiac je taký veľký a relatívne tak blízko Zeme, že svojou príťažlivosťou vplýva na naše vodné oceány. Pravidelné pohyby vody spôsobujú v pobrežných oblastiach eróziu.
Vznik Zeme
Zem sa začala vyvíjať približne pred 4,6 miliardami rokov. Toto obdobie sa nazýva predgeologické obdobie. Predpokladá sa že Zem sa vytvorila spájaním hmloviny. Na začiatku bola studená, postupne sa ohrievala. Hmoty s večšiou hustotou sa presúvali do stredu a tak vytvorili zemské jadro. Hmoty s menšou hustotou sa spájali okolo jadra a tak vytvorili zemský plášť. Unikaním plynov sa vytváral plynový obal Zeme - ATMOSFÉRA. Na povrchu sa vytvárala stuhnutá tavenina na ktorej sa nachádzali horniny - zemská kôra, ktorá bola narúšaná dopadmy asteroidov a meteoritov. Vodná para v atmosfére sa zrážala do vodných kvapiek a vytvárali sa vodné toky a oceány - HYDROSFÉRA. Keď začala zemská kôra prenikať cez oceán vytvorili sa prvé malé kontinenty - pevninská zemská kôra a na nej sa vytvorila pôda - PEDOSFÉRA a na nej sa začali vyvíjať živé organizmi - BIOSFÉRA.
Zemský plášť
Nachádza sa vo vzdialenosti 2900 - 40 km od povrchu zeme. Delí sa na vonkajší a vnútorný. LITOSFÉRA je uložená v zemskom plášti - ASTENOSFÉRA. Zemský plášť je tvorený látkami, ktoré obsahujú dusík.
Zemská kôra
Je to vonkajší obal Zeme. V zemskej kôre sú uložené litosferické dosky, ktoré sú vypuklé a pohybujú sa. Zemská kôra sa delí na :
1. oceánsku zemskú kôru : má hĺbku 7 km. Tvorí ju vrstva usadených hornín a čadičovú zemskú kôru.
2. pevninská zemská kôra : má hĺbku 40 - 50 km. Najhlbšia je pod veľkými pohoriami, napr. Himaláje. Tvoria ju 3 vrstvi a to: a) vrstva usadených hornín , b) žulová vrstva , c) čadičová vrstva.
Vznik kontinentov a dna oceánov Pred 225 mil. rokov tvoril pevninu jeden veľký prakontinent - PANGEA. Vodstvo predstavoval praoceán - TETYS. Pred 180 mil. rokov sa PANGEA rozdelila na LAURÁZIU ( Európa, Ázia , Grónsko a severná Amerika) a GONDWANU ( južná Amerika, Afrika, India, Antarktída, Austrália). Približne pred 65 mil. rokov sa začali kontinenty oddeľovať do dnešnej podoby. Vznik kontinentov a oceánov závisel od pohybu lytosferických platní v LITOSFÉRE. Platne ktoré vystupovali nad hladinu, vytvárali pevninu. Rýchlosť pohybu litosferických platní je niekoľko centimetrov za rok. Predpokladá sa existencia šiestich veľkých litosferických platní - euroazíska platňa -indoaustrálska platňa - americká platňa - antarktická platňa - africká platňa - tichooceánska platňa Vznik oceánu a rozpad kontinentu Pôsobením žeravých hmôt zemského plášťa sa pevninská kôra nadvihuje, praská, oddeľuje sa od seba a vzniká priepadlina - RIFT. Tá sa zaplavuje morom, v strede sa nanáša čadičová láva a vzniká oceánsky chrbát. Zánik oceána Oceánska zemská kôra zaniká v oceánskych priekopách, sú to miesta približovania a podsúvania litosferických platní. Platňa ktorá sa podsúva sa roztavý a na iných miestach vystupuje ako sopečný ostrov. Na pevnine vytvára sopečné pohoria.
Komentáre
Prehľad komentárov
som tretiacka a dostala som ulohu aby som zistila aky je polomer zeme.
Potrebujem pomoc
(Julia , 21. 2. 2019 14:39)Ja som dostala za domácu úlohu zistiť aký polomer má Zem od ročníka do stredu. Vie mi saška tým niekto pomôcť?
zem
(veronika, 30. 10. 2015 7:09)